Ako a prečo si sa stal kresťanom?

Samozrejme, moja vďaka patrí predovšetkým Bohu za to, že ma k sebe pritiahol a dotkol sa ma už v detstve. K Bohu ma priviedla moja mama, spolu s ňou a súrodencami sme pravidelne navštevovali Apoštolskú cirkev. Pamätám si, ako sa doma počas dňa z kazetového prehrávača ozýval hlas Carlosa Anacondiu či Sergia Scatagliniho z Argentíny. Ničomu som síce nerozumel, ale išla z toho ohromná sila.

To všetko ma začalo ovplyvňovať. Pamätám si ale, že raz mama púšťala v obývačke na kazete film Ježiš. Ak by som mal povedať, ktorý moment bol pre mňa prelomový tak to bol určite tento. Mal som vtedy možno len 10 rokov, keď som videl scénu, ako Ježiša pribili na kríž. Veľmi ma to zasiahlo. Na konci filmu bola výzva na spasenie. V ten deň som odovzdal život Ježišovi.

Ako sa po obrátení zmenil tvoj život?

Moje obrátenie by som rozdelil do dvoch fáz. V období puberty som sa začal venovať umeleckým a športovým aktivitám. K Bohu som sa pomodlil iba pred písomkou alebo vtedy, keď vonku začalo hrmieť a ja som sa bál, že ma trafí blesk 🙂 Aj keď som sa od Boha vzdialil, bál som sa robiť zle. Keď ma kamaráti volali na chaty, kde by som mal prístup k drogám a alkoholu, nakoniec sa ma zmocnila Božia bázeň. Ako kresťan som žil veľmi vlažne a pasívne. Zároveň som si ale uvedomoval Božiu realitu a preto som sa bál robiť hlúposti.

Definitívne som sa ale obrátil keď som nastupoval do 1. ročníka strednej umeleckej školy. V tom čase môj starší brat už navštevoval cirkev Milosť v Trenčíne a ja som sa pridal tiež. Hneď na prvom stretnutí si pamätám, že Boh so mnou veľmi silne jednal. Dal som sa pokrstiť a bol som naplnený Svätým Duchom. Sny, vízie a ciele, ktoré som dovtedy mal sa úplne zmenili. Boh zmenil rebríček mojich priorít a ja som cítil volanie žiť svoj život pre Ježiša. Moje srdce horelo…

Ako u teba prišlo k rozhodnutiu stať sa pastorom?

Potom, ako som sa zabudoval do zboru prišla túžba niečo robiť. Od začiatku som chápal, že nechcem byť iba nejaký nominálny, radový kresťan niekde v zástupe, ale že chcem svojou aktivitou prispieť k prebudeniu. V zbore som zmotával káble, nosil aparatúru a neskôr som hral vo chválach na basgitaru. Popri tom som veľa evanjelizoval a chodil na Harvesty. Jednoducho odkedy som sa obrátil, chápal som, že život človeka nespočíva v rozhojňovaní jeho majetku, ale predovšetkým v rozširovaní Božieho kráľovstva, takže keď som sa oženil, spolu s manželkou sme sa presťahovali do Žiliny a svoj život prispôsobili službe Bohu. Časom nás pastor Peter Kuba oslovil s myšlienkou, či by sme nešli do Prievidze a nezaložili tam zbor. Nemal som ambície byť pastor. Mal som iba túžbu proste kázať a privádzať ľudí k Bohu, čo sme aj robili.

Aké boli začiatky budovania zboru?

Na začiatku sme sa stretávali v Dome kultúry kde sme sa s jednou miestnou rodinou modlili a evanjelizovali. Stáli sme na slove Sk 2:47: “A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.”

Pán skutočne postupne začal pridávať ľudí a zo skupiny sa začal formovať zbor. Po čase sa nám podarilo nájsť priestory na trvalý prenájom. Postupne sa kupovali hudobné nástroje, aparatúra, technika a všetko, čo zbor potreboval. Rozdelili sa praktické služby, ale aj duchovné, ako napr. evanjelizácie, ktoré často robíme aj v spolupráci s organizáciou Zasáhnout svět.

Čomu pripisuješ úspech v tvojej službe?

Samozrejme, úspech sa meria podľa ovocia. Vďaka Bohu, nejaké ovocie máme, čo znamená, že ideme správnou cestou a pokiaľ na nej zotrváme, ovocie bude ešte väčšie. Myslím si ale, že kľúč k aktuálnej miere úspechu je vo viere, trpezlivosti a vytrvalosti. Tiež v schopnosti nevzdávať sa, neupadnúť do frustrácie v období keď výsledky nie sú také aké si prajeme, ale ďalej stáť vo viere a pokračovať v tom čo robíme. Vždy sa povzbudíme slovom 1Kor 15:58: “A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.”

Čo považuješ v službe za najdôležitejšie?

Na prvom mieste to je určite Božia prítomnosť, bez ktorej by sa ľudia neobrátili. V druhom rade sú to učeníci, zrelí vybudovaní ľudia, ktorí chápu princípy, sú zborotvorní a svojou aktivitou prispievajú k budovaniu cirkvi, či už v praktickej službe, ako je príprava miestnosti na Bohoslužbu, finančná podpora, alebo duchovné služby, ako evanjelizácia, zachytávanie ľudí a budovanie učeníkov. Takíto ľudia sú kľúčoví a bez nich by moja služba nemohla fungovať.